Lepšie porozumenie „bolesti hlavy 21. storočia“ pomocou údajov z reálneho sveta

Vedecké štúdie ukázali narastajúce dôkazy, že moderný životný štýl v industrializovaných krajinách ovplyvňuje výskyt bolesti hlavy a jej následky [1]. Tento jav bol nazvaný „bolesť hlavy 21. storočia“ (obrázok 1). Nezdravá strava, stres a nesprávne  držanie tela sú už dlho uznávané ako rizikové faktory nielen pre obezitu a únavu, ale aj pre bolesť hlavy. Dôležitým spúšťacím faktorom, ktorý bol nedávno pridaný, je zvýšené používanie digitálnych technológií. Pandémia COVID-19 situáciu ešte zhoršila: zvýšil sa nielen stres a nervové napätie, ale aj čas, ktorý ľudia trávia v sede pred obrazovkou, so zlým držaním tela, vzdialenou účasťou na pracovných stretnutiach a udržiavaním virtuálnych sociálnych kontaktov počas dlhých hodín.

Účinky najnovšieho zvýšenia bolestí hlavy – najmä u ľudí vo veku 15 až 49 rokov – sú mnohé a rôznorodé: zníženásústredenosť, pozornosť, motivácia a spoločenské kontakty, a zároveň zvýšená neschopnosť pracovať, presentizmus (prítomnosť na pracovisku, keď sa necítite dobre) a absentizmus (obrázok 1). Hoci existujú účinné liečby, 60% trpiacich na migrénu a 80% trpiacich na tenznú bolesť hlavy (TTH) nikdy nenavštívi lekára a spolieha sa na samoliečbu na zmiernenie príznakov. Doposiaľ bolo málo informácií o skutočnom negatívnom dopade spolu s úrovňou bolesti, ktorú zažíva táto skupina trpiacich, alebo o ich metódach samoliečby. Tento takzvaný jav „bolesti hlavy neliečenej lekárom“ (NDH) je dôvod, prečo nie sú možné randomizované kontrolované skúšania (RCT) zameriavajúce sa na populáciu s NDH, pretože tie riešia len profesionálne diagnostikovanú bolesť hlavy. Z toho dôvodu sú potrebné údaje z reálneho sveta, napríklad z mobilných aplikácií, aby sme sa viac dozvedeli o týchto ľuďoch trpiacich na NDH.

Na lepšie objasnenie tohto problému Goadsby a kol. [2] použili štúdiu založenú na aplikácii, zhromažďujúcu údaje z reálneho sveta od 60 474 ľudí z piatich krajín. Táto retrospektívna prierezová štúdia analyzovala údaje nahlásené používateľmi smartfónovej aplikácie „Migraine Buddy“* v priebehu 25 mesiacov. Táto populácia nebola vybraná ani náborovaná, ale existujúcim používateľom aplikácie bola ponúknutá možnosť odhlásiť sa zo zberu údajov. Do analýzy boli zahrnuté údaje všetkých používateľov, ktorí sa neodhlásili, a ktorí používali aplikáciu najmenej 45 dní počas skúšobného obdobia. Údaje spájané s bolesťou hlavy sú ukázané na obrázku 2.

Medzinárodne, 57–67% používateľov hlásilo, že mali menej než 2 epizódy bolesti hlavy mesačne, zatiaľ čo 29–36 % trpelo bolesťou hlavy 2 až 5-krát mesačne (obrázok 2A). Priemerná hlásená intenzita bolesti na stupnici od 0 do 10 bola 5, však o niečo nižšia bola v Japonsku. Celkovo najčastejšie spomínanými spúšťačmi boli bolesť krku, stres a nedostatok spánku. Približne polovica všetkých účastníkov hlásila nevoľnosť alebo vracanie spojené s bolesťou hlavy okrem Japonska, kde toto číslo bolo len 14,5%. 35–64% účastníkov hlásilo, že mali spomalené každodenné aktivity doma alebo v práci, 32–56% malo problém so sústredením, 7–25% zameškalo spoločenské aktivity a 13–21% zameškalo čas s rodinou (obrázok 2B). Najčastejšími nefarmakologickými intervenciami na úľavu boli spánok, pitie vody, trávenie času vonku alebo v tmavej izbe a pitie kávy.

Pre zhrnutie, bolo ukázané, aký zásadný dopad má bolesť hlavy na postihnutých, a že genéza bolesti hlavy cez spúšťače moderného života, ako sú digitálne média a ich zvýšené používanie počas pandémie COVID-19, sa stáva viac komplexná.

_{* Aplikácia Migraine Buddy = smartfónová aplikácia na sledovanie bolesti hlavy a migrény, dostupná na adrese https://migrainebuddy.com/}

_{Konflikt záujmov: Luminita Constantin, Marion Eberlin a Iva Igracki Turudic sú zamestnancami spoločnosti Sanofi-Aventis. Martin Michel je poradcom spoločnosti Sanofi-Aventis.}

_{Zverejnenie: Medicínsky text a publikácia financované spoločnosťou Sanofi Aventis Deutschland GmbH.}